reklama

Prečo sa bojíme smrti?

Strach je odvekým spoločníkom každej bytosti v tomto vesmíre. Bojíme sa o svoje zdravie, bojíme sa o svoje deti, o svoju manželku či manžela, rodičov. Bojíme sa o svoje ťažkou prácou zarobené auto, pozemok či strechu nad hlavou. Bojíme sa toho, čo nám prinesie zajtrajšok. Čoho sa však bojíme najviac, je smrť. Prečo?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (103)

Nikomu sa nepáči zomrieť, ale zomrieť musíme. Sú len dvaja ktorí sa neboja smrti: blázon a transcendentalista. Kým sme mladí, zdraví a silní - myslíme si, že sa nás to netýka a smrti sa až tak nebojíme. Stretneme sa s ňou len v TV, v správach, v novinách, a sporadicky aj priamo, keď nás opustí niekto známy, či príbuzný.

Našou typickou vlastnosťou je však zábudlivosť, a tak veľmi skoro opäť robíme veci tak, ako predtým - smrť nás netrápi. S príbúdajúcimi rôčkami však strach zo smrti rastie, je to tam kdesi vzadu stále prítomné a človek si je čím ďalej, tým viac vedomý, že jeho čas sa kráti...

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Strach zo smrti má naozaj každý. Aj najvačší tvrďas v momente svojej poslednej chvíle zmäkne. Poznáte to: ten, ktorý nemal rešpekt pred životom iných, urobí čokoľvek pre záchranu toho svojho. Či ste úspešný politik, úspešný privatizátor, či úspešný profesor, či obyčajný radový človek, každého si nájde, pre každého si príde. Nikoho jeho nahonobený majetok, poznatky, či moc neuchránia.

Smrť je normálna. Je všade okolo nás. Je bežná a odkedy sme tu, odkedy sme sa narodili a rastieme, stretávame sa s ňou na každom kroku. Smrť už postihla množstvo našich blízkych, našich milovaných príbuzných, naše milované zvieratká, smrť postihuje stromy, trávu, každú živú bytosť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Aj keď je tento jav všade okolo nás a je bežný, nezvykli sme si. Prečo? Prečo nám to nie je jedno? Prečo nás trápi smrť iných, či smrť naša vlastná? Keď od začiatku vieme, že to raz príde? Že je to tak v prírode zariadené? Že je to nevyhnutné a normálne?

Pretože to ani nejde!

Poďme sa na to pozrieť:

1. Zrodenie 2. Starnutie 3. Choroby 4. Smrť

Tieto 4 procesy sprevádzajú každú živú bytosť, ba dokonca každú materiálnu vec v tomto svete.

Tak ako kus železa, žuly, či kvapka vody v jednom momente vznikla, zrodilo sa aj naše telo.

Od momentu vzniku, každou ďalšou sekundou starne a postupne sa približuje k momentu svojho zániku, smrti. Neexistuje dokonalý materiál, ktorý by slúžil večne. Každý materiál ma tendenciu starnúť, vykazovať nedokonalosti, vady, a v jednom momente zoxiduje, zvetrá, zhnije, zhorí či podľahne inému procesu zániku. Tak ako neexistuje dokonalý materiál bez vád, neexistuje dokonalé telo, bez chorôb, bez starnutia, postupnej degradácie a nakoniec zániku. Každá časť nášho organizmu postupne podlieha zubu času a v jednom momente - stačí, že zlyhá jediný životne dôležitý orgán - podlieha celé telo.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

My všetci toto ale vieme. Prečo s tým teda nie sme spokojní? Prečo tak tvrdo bojujeme proti starobe, proti chorobám, proti smrti?

Pretože smrť pre nás nie je prirodzená!

Učenie Bhagavat-gíty bolo po tisíce rokov odovzdávané z učiteľa na žiaka, aby dalo odpoveď každému kto si kladie tieto životne dôležité otázky.

Védy nám objasňujú, že je potrebné rozlišovať medzi 2 druhmi energie - materiálnej a duchovnej.

Materiálna energia je reprezentovaná tým, čo vidíme všade okolo seba. To, čo môžme skúmať a popisovať materiálnymi zmyslami - pohľadom, sluchom, čuchom, hmatom a ochutnávaním.

Existuje však aj vyššia - duchovná energia, ktorej reprezentantom sme my - živé bytosti.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Kým materiálna energia má degradujúci, deštruktívny charakter, energia duchovná je tvorivým, rozvíjajúcim elementom. Vďaka ich spojeniu môžme vidieť to, čo vidíme okolo nás: kvitnúce lúky, zelené lesy, štebotajúce vtáky, životom prekypujúce rieky... ale aj rozrastajúce sa mestá a pod.

V momente, keď duchovná energia - duša (džíva) opúšťa svoj materiálny príbytok, hmota sa stáva prázdnou - rozkladá sa, končí. Smrť. Koniec. ( konec, ende, finish, अंत, конец,einde, 結束, نهاية, amen-cma :-))

Kým pre materiálno - a teda aj naše telo je typické zrodenie, starnutie, choroby a smrť, pre duchovno - teda nás samotných sú typické tieto aspekty:

1. večnosť (sat) 2. poznanie (čit) a 3. blaženosť (ánanda)

Keďže my ako džíva, duša, sme energiou duchovnou, večnou, veci ako zrodenie, starnutie, choroby a najmä smrť sú a budú pre nás neprirodzené, sú pre nás utrpením. Pre naše telá je teda starnutie a smrť nevyhnutné, prirodzené, normálne. Pre nás ako duchovné čiastočky nie. Toto je dôvod, prečo máme problém, strach. 

Riešením je teda prebudiť svoje duchovné vedomie, realizovať že nie sme toto telo, ale duchovná bytosť v tele dočasne umiestnená. O tom, ako to dosiahnuť a ako prekonať smrť si povieme v ďalších článkoch na tomto blogu.
Sú len dvaja ktorí sa neboja smrti: blázon a transcendentalista. Baví vás báť sa???

Váš služobník, Sarvasukha dása

Sarvasukha Dása

Sarvasukha Dása

Bloger 
  • Počet článkov:  1
  •  | 
  • Páči sa:  0x

"Nemáš dušu. Si duša. Máš telo." C.S.Lewis Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu